Albín Brunovský bol národným umelcom a jedným z najvýznamnejších slovenských výtvarníkov vôbec...
Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Používaním našich webových stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na Vašom počítači, tablete alebo smartfóne.

(*25. 12. 1935, Zohor - †20. 1. 1997, Bratislava) Albín Brunovský bol národný umelec, maliar a grafik, autor výtvarných návrhov československých bankoviek a poštových známok. V rokoch 1956 - 1961 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka. Od roku 1967 pôsobil 23 rokov ako vedúci Oddelenia knižnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1981 bol Brunovský menovaný profesorom a v roku 1985 národným umelcom. V roku 1989 získal vo Francúzsku ocenenie Najkrajšia bankovka sveta. Albín Brunovský patril k najvýznamnejším slovenským grafikom a ilustrátorom konca 20. storočia. Bol predstaviteľom imaginatívneho realizmu. Okrem maľby a voľnej grafiky sa venoval aj ilustrovaniu kníh pre deti aj dospelých.


Viac info


Brunovský Albín

Brunovský Albín

(*25. 12. 1935, Zohor - †20. 1. 1997, Bratislava)

Albín Brunovský bol národný umelec, maliar a grafik, autor výtvarných návrhov československých bankoviek a poštových známok. V rokoch 1956 - 1961 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka. Od roku 1967 pôsobil 23 rokov ako vedúci Oddelenia knižnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1981 bol Brunovský menovaný profesorom a v roku 1985 národným umelcom. V roku 1989 získal vo Francúzsku ocenenie Najkrajšia bankovka sveta. Albín Brunovský patril k najvýznamnejším slovenským grafikom a ilustrátorom konca 20. storočia. Bol predstaviteľom imaginatívneho realizmu. Okrem maľby a voľnej grafiky sa venoval aj ilustrovaniu kníh pre deti aj dospelých.

"Ak som na niečo trochu hrdý, tak na tých mojich žiakov, ktorí sa presadili po škole. Tí ma najviac tešia a v ničom sa na mňa nepodobajú." (Albín Brunovský, 1996)