Tento rok by Albín Brunovský oslavoval svoje 80. narodeniny. Narodil sa 25. decembra 1935 v Zohore. Svoj mnohostranný talent uplatnil nielen vo voľnej grafike, venoval sa aj maľbe, knižnej ilustrácii a úžitkovej tvorbe.
Pracoval minimálne 12 hodín denne a vďaka jeho výnimočnému talentu sa slovenská grafika preslávila aj v zahraničí. Ako však sám povedal: „Dokážem nakresliť čokoľvek, ale to ma nebaví... Uznávam trpezlivosť - dôležité je, čo od umenia očakávate. Ak chcete svetovú slávu, tak na to nemám recept. Ak chcete mať niekoľko sekúnd alebo minút uspokojenie so sebou samým, tak to môžete dosiahnuť sám.“
Štúdium a umelecké začiatky
Ešte nezačal chodiť do školy, keď vypukla druhá svetová vojna. V rodičovskom dome zriadili sovietski vojaci poľnú nemocnicu a ako desaťročný pomáhal sanitárom s ranenými. Jeho cesta však bola iná. Albínov umelecký talent si všimli učitelia, ktorí ho na začiatku 50. rokov odporúčajú na štúdium na Umelecko-priemyselnú školu v Bratislave (1951-1955). Následne študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1955-1961), na Oddelení grafiky u prof. Vincenta Hložníka. VŠVU zostáva verný až do roku 1990. V roku 1966 ukončuje postgraduálne štúdium a zároveň ho menujú odborným asistentom a vedúcim Oddelenia knižnej tvorby. V roku 1972 sa stáva docentom a v roku 1981 profesorom. „Po trojročnej ašpirantúre mi vtedajší rektor VŠVU R. Pribiš povedal, že teraz ma už zo školy nepustia a dali mi príkaz, aby som cez leto urobil osnovy nového oddelenia na grafike. Dostal som siedmich žiakov z čoho som bol celý zúfalý, lebo to nebol môj sen,“ povedal v rozhovore Albín Brunovský.
Jednou z jeho hlavných domén sa stáva knižná ilustrácia pre dospelých aj deti. Ilustroval vyše sto domácich i zahraničných kníh. Vďaka mnohým zahraničným oceneniam za knižné ilustrácie získal Brunovský už v šesťdesiatych rokoch 20. storočia medzinárodné uznanie. To mu pomohlo pri spoluzakladaní a organizovaní prvého ročníka Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) v roku 1967. Odvtedy sa neustále podieľal na organizácii a príprave ďalších ročníkov.
Prerod po roku 1968
Po roku 1968 badať v Brunovského tvorbe markantnú zmenu nie len po formálnej, ale i obsahovej stránke. Príčinou mohli byť práve udalosti tohto roku, ako aj cesty do Talianska v rokoch 1968-1969. V dielach sa objavujú variácie prírodných motívov a pomaly aj podvedomé snové vízie.
Obdivoval romantický pohľad na český vidiek u maliarov devätnásteho storočia Jozefa Mánesa a Júliusa Mařáka. V dielach zo 70. rokov sa necháva inšpirovať nizozemským maliarstvom, najmä dielami van Eyckovcov, Hieronyma Boscha a Erasma Rotterdamského. Jeho tvorba je však úplné nová a tak iná, že v nej všetky tieto inšpirácie zanikajú. Tvorbu z rokov 1972-1975 nazvala autorova monografistka Ľudmila Peterajová ako „prechodné obdobie na ceste k realite domova“.
Fantazijný alebo imaginatívny realizmus
Aj pre silnú závislosť na prostredí, z ktorého vyšiel, si Brunovský v roku 1975 kúpil chalupu v rodnom Záhorí, v ktorej trávil každoročne celé leto. A práve od tohto roku sa datuje posledná perióda umelcovej tvorby. Začína sa meniť jeho spôsob vyjadrovania a výtvarného uvažovania. V jeho tvorbe sa objavujú prvky fantazijného realizmu. Postavy zasadil do prírodného rámca a stali sa reálnymi ľudskými postavami vo vysnenej fantazijnej krajine. Od polovice 80. rokov tvoril autor ku svojim grafickým listom aj maľby na drevených doskách s nepravidelným okrajom. V roku 1996 odovzdal Slovenskej národnej rade sedem takýchto malieb na dreve, na ktorých pracoval od roku 1989...
Celý blog čítajte TU.
