Presne pred 500 rokmi cestuje Leonardo da Vinci do Francúzska a so sebou nesie aj svoj obľúbený obraz Mona Lisa. Azda najznámejšie dielo dnes visí v parížskom Louvri. Aký však bol jeho osud – u koho v spálni visel, kto ho ukradol?
Leonardo da Vinci začína maľovať svoje majstrovské dielo v roku 1503 vo Florencii, pričom na ňom pracuje niekoľko rokov. Predpokladá sa, že ho ukončil v roku 1506, niektorí odborníci tvrdia, že na ňom pracoval až do svojej smrti. Na pozvanie kráľa Františka I. cestuje Leonardo v roku 1516 do Francúzska, kde má pracovať na zámku Clos Lucé, blízko kráľovho sídla v Amboise. Svoje obľúbené dielo Mona Lisa si berie so sebou. Nie je s ním však až tak dlho. O tri roky neskôr (1519) na tomto zámku zomiera vo veku 67 rokov. Po jeho smrti Monu Lisu kupuje samotný kráľ František I. a presúva ju do paláca vo Fontainebleau.
V roku 1695 sa celá kráľovská zbierka, vrátane Mony Lisy, presúva do novovybudovaného zámku vo Versailles. Kým kráľ Ľudovít XIV. sa ňou pýši pred návštevami, Ľudovít XV. k nej až taký obdiv neprechováva a radšej preferuje diela od autorov ako Fragonard alebo Boucher. Nasledujúci panovník Ľudovít XVI. Monu Lisu dokonca premiestňuje do jednej z kancelárií, kde zostáva takmer nepovšimnutá. V tomto období - 18. storočie - prichádza francúzska revolúcia a s ňou aj uväznenie a neskôr popravenie kráľa Ľudovíta XVI. Kráľovská zbierka sa znárodňuje. V roku 1793 sa otvára nové národné múzeum Louvre (predtým súčasť kráľovského sídla), no Mona Lisa sa sem premiestňuje až v roku 1797. Návštevníci ju však nemôžu vidieť, pretože v Louvri prebiehajú úpravy pre lepšie presvetlenie dovtedy tmavej budovy. Verejnosti sa tak vylepšené múzeum otvára v roku 1801, no opäť bez Mony Lisy. Do tej sa tentokrát „zaľúbil“ Napoleon Bonaparte, ktorý si toto majstrovské dielo necháva v roku 1800 zavesiť do spálne v paláci Tuileries. O štyri roky sa Mona Lisa vracia do Louvru, resp. do Musée Napoléon, ako sa Louvre v tejto dobe nazýva.
(Ne)obyčajné dielo
V roku 1809 je obraz „vyčistený“ a dostáva nový rám v rokokovom štýle. Na začiatku 19. storočia však nikto nechodí do Musée Napoleon kvôli tajomnej dáme. Naopak, obraz nemá žiadne výnimočné miesto, visí medzi menej známymi dielami. Leonardo da Vinci v tejto dobe ani nie je tak cenený ako napr. Michelangelo alebo Raphael. To, že Mona Lisa bola považovaná za "obyčajné" dielo potvrdzuje aj obraz Samuela F.B. Morseho (americký maliar a vynálezca morzeovky) s názvom Salon Carrée. Dielo namaľoval okolo roku 1830, kedy bola Mona Lisa premiestnená do menšieho salóna s rovnomenným názvom Salon Carrée.
Mona Lisa začína zaujímať širšie publikum až okolo roku 1858, kedy o nej vychádza článok v magazíne L´Artiste. Autorom je uznávaný parížsky kritik Théophile Gautier. Článok síce iniciuje narastajúci záujem, ale zatiaľ stále len vo Francúzsku, zahraniční kritici a odborníci dielo stále ignorujú. Medzinárodnú pozornosť naštartoval až článok/esej anglického esejistu a výtvarného kritika Waltera Pater-a v roku 1869, ktorý považuje Monu Lisu za najlepšie Leonardovo dielo.
V rokoch 1870-1871 sa odohráva Francúzsko-pruská vojna a Mona Lisa sa z bezpečnostných dôvodov opäť sťahuje – tentokrát na severozápad Francúzska, do mesta Brest. Našťastie. V máji roku 1871 totiž počas parížskej komúny zhorí východná časť Louvre. Renesančná dáma sa okolo roku 1900 opäť vracia do francúzskej metropoly...
Celý blog čítajte TU.
