Keď Munch namaľoval svoje najznámejšie dielo Výkrik, mal 30 rokov. Bol bez peňazí, fajčil, pil a práve sa zotavoval z nevydareného romániku. Asi ani netušil, že práve vytvoril dielo, ktoré bude po Mone Lise najznámejším na svete.
Obraz Výkrik, pôvodne v nemčine nazvaný Der Schrei der Natur (Výkrik prírody), zachytáva kopec Ekeberg, ktorý leží južne od Osla a most, ktorý bol v minulosti „vyhľadávaným“ miestom pre samovrahov (podobne ako The Golden Gate v San Franciscu). Podľa niektorých zdrojov bol na konci mosta ústav, kde sa liečila aj Munchova sestra trpiaca schizofréniou. V čase, keď Munch dielo namaľoval sa sám obával, že trpí mentálnou chorobou, ktorá sa v jeho rodine objavila. Možno aj preto je emócia z obrazu natoľko silná, že mnohí na dielo odkazujú pri opisoch pocitov z prvej alebo druhej svetovej vojny. Okrem silne expresívneho dojmu je na diele zaujímavé aj to, že vzniklo na základe autorovho osobného zážitku. Ten opísal aj v básni, ktorú napísal dozadu na jednu z verzií tohto diela:
Išiel som po ceste s dvoma priateľmi
Slnko zapadalo, obloha sa sfarbila na krvavú červenú
A ja som pocítil akúsi melanchóliu
Zastavil som sa
Znehybnel som, na smrť unavený
Nad modročiernym fjordom a mestom visela krv a ohnivé jazyky
Moji priatelia išli ďalej - zostal som vzadu
Roztrasený úzkosťou
Pocítil som obrovský výkrik prírody.
ŠTYRI VERZIE
Existujú štyri verzie diela Výkrik, ktoré Munch namaľoval v období 1893 – 1910 a tiež okolo 50 litografií, ktoré boli vytlačené v roku 1895. Každá verzia je však originálom, ktorý sa líši najmä farebne. Emócia ostáva, no Munch sa pravdepodobne snažil nájsť tú správnu farebnú kombináciu, ktorá by pocit strachu vystihla.
KRÁDEŽ V ROKU 1994
Pred Olympijskými hrami v roku 1994 sa nórske Národné múzeum rozhodlo presunúť Výkrik (verzia 2) zo svojho miesta na prízemie galérie. Netušili však, že tento krok bude mať ďalekosiahlejšie následky. Prízemie galérií je z pohľadu bezpečnosti asi najhoršou voľbou. Národné múzeum však považovalo svoje opatrenia – alarm a bezpečnostné kamery – za dostačujúce. Však áno, múzeum sa nachádza v Nórsku. Žiaľ, v tomto severská nátura neplatila.
Presne v deň slávnostnej ceremónie Olympijských hier, 12. februára 1994 o 6:30 ráno, vypadol v múzeu alarm. Na to hneď upozornil políciu strážca, ktorý bol na mieste. Aj keď polícia prišla na miesto rýchlo, bolo neskoro. Záznam bezpečnostnej kamery ukázal dvoch mužov, ktorí sa vyšplhali rebríkom, rozbili okno a utiekli s Výkrikom. Celá akcia trvala približne 50 sekúnd. Lupiči dokonca nechali v galérii pozdrav „Ďakujeme za slabú bezpečnosť“.
Ukradnuté Munchovo dielo však bolo jedným z najznámejších diel, ktoré sa tým pádom stalo na trhu nepredajným. Legitímna verzia by sa predala za desiatky miliónov, ukradnutá takmer nemala hodnutu. Dielo prinášalo viac problémov ako osohu...
Celý blog čítajte TU.
