3. augusta 1961 Národná galéria v Londýne hrdo predstavila svoju poslednú akvizíciu – Portrét vojvodu z Wellingtonu od španielskeho maliara Francisca Goyu. Oslavy však netrvali dlho. O 18 dní neskôr obraz zmizol...
V roku 1965, štyri roky po krádeži, prišiel do redakcie Daily Mirror anonymný oznam, ktorý obsahoval číslo úschovne batožiny na stanici Birmingham New Street. V úschovni sa nenachádzal kufor, ale zrolovaný a nepoškodený obraz vojvodu. Nič viac sa ale nevedelo. A možno by sme podrobnosti nevedeli ani dnes, pokiaľ by na policajnú stanicu o pár týždňov neprišiel vtedy 61-ročný bývalý vodič autobusu Kempton Bunton, ktorý sa ku krádeži priznal. Tento, na prvý pohľad sympatický pán, vďačil za svoje neobvyklé krstné meno otcovi, ktorý kedysi vyhral na koňoch v Kempton Parku. Neobvyklé nebolo len meno, ale aj celkový zjav tohto pána, ktorý absolútne v ničom nepripomínal profesionálneho zlodeja – skôr tučnejší a starší, úplne obyčajný človek z ulice. A pri tom všetci sa domnievali, že za takouto krádežou musí byť profík typu Thomas Crown. No, nebol…
Národný poklad
Obraz Portrét vojvodu z Wellingtonu namaľoval Francisco Goya v rokoch 1812-1814. Znázornil na ňom britského generála Arthura Wellesley-ho, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Napoleonovi. Dielo sa v júni roku 1961 ocitlo na aukcii v Sotheby´s, kde ho za vtedy neuveriteľnú sumu 140.000 libier (dnes viac ako 2 milióny libier) vydražil americký zberateľ Charles Wrightsman. Ten ho údajne chcel pre Metropolitné múzeum umenia v New Yorku (MET), no okolo predaja vzniklo doslova pobúrenie, nie kvôli sume, ale kvôli tomu, či takýto vzácny obraz vôbec má opustiť Anglicko. Kupec ho nakoniec ponúkol na odpredaj za rovnakú sumu, za akú ho kúpil. 140.000 libier sa podarilo vyzbierať aj v spolufinancovaní zo strany štátu, a tak bol britský bojovník zachránený. Z tejto informácie však zjavne neboli nadšení všetci.
Zhoda náhod
Obraz bol umiestnený do Národnej galérie v Londýne, kde ho verejnosť mohla obdivovať celých 18 dní. V pondelok 21. augusta 1961 ho niekto ukradol. Prečo si zlodej vybral práve 21. august nevieme, ale pravdou je, že tento istý deň sa spája aj s ďalšou známou krádežou. Vincenzo Peruggia 21.8.1911 ukradol priamo z Louvru Monu Lisu. Tieto krádeže nespája len dátum, ale aj motív, ktorým nebol peňažný zisk (aj keď to sa ukázalo mierne diskutabilné v prípade Mony Lisy), ale spoločenské dobro.
Ako a prečo "uniesli" Wellingtona?
Desať dní po krádeži prišiel list do agentúry Reuters opisujúci detaily diela, ktoré mohol poznať len ten, kto dielo fyzicky mal...
Celý blog čítajte TU.
