Vedúca osobnosť viedenského modernizmu, spoluzakladateľ viedenskej secesie, vynikajúci maliar a dekoratér, ktorý sa…
Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Používaním našich webových stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na Vašom počítači, tablete alebo smartfóne.

Gustav Klimt

Späť

Vedúca osobnosť viedenského modernizmu, spoluzakladateľ viedenskej secesie, vynikajúci maliar a dekoratér, ktorý sa stránil verejného života a ten svoj zasvätil umeniu...

Gustav Klimt sa narodil na okraji Viedne (Baumgarten) 14. júla 1862, ako druhé zo siedmich detí.  Rodičia patrili medzi chudobnú prisťahovaleckú vrstvu. Otec, Ernst Klimt, pôvodom z Čiech, pracoval ako zlatník a rytec. Jeho matka, Anna Finsterová, pochádzala z Viedne a kedysi snívala o tom, že bude speváčka.

Gustav vyrastal v biede. Otec nemal dosah na lukratívne zakázky, preto žili v neustálej neistote. Keď mal 12 rokov, zomrela mu 5-ročná sestra Anna. Kvôli nedostaku peňazí musel na určitú dobu vynechať aj školskú dochádzku. Spolužiaci sa mu vysmievali, že nemá ani poriadne nohavice. Útechu od všetkého hľadal v kreslení a svoj výrazný talent prejavuje už ako 14-ročný, kedy úspešne absolvuje prijímacie skúšky na Kunstgewerbeschule, viedenskú umelecko-priemyselnú školu. Krátko na to sa ku nemu pripojil aj brat Ernst. Vďaka ich nadaniu zakrátko získali svoje prvé zakázky (napr. interiér vily Hermes).  Neskôr vytvorili tím s ďalším študentom – Franz Matschem. Okolo roku 1883 si spolu zakladajú vlastný ateliér a vytvárajú  Künstlercompagnie (Umeleckú spoločnosť). Skupina mala už za krátku dobu toľko práce, že ju ani nestíhali. Nielen doma, cestujú napr. aj do Rumunska, kde pracovali v kráľovskom paláci Peleș. Klimt však cestovanie veľmi neobľubuje, máva z neho úzkostné stavy. Už po pár rokoch prichádza prestížna zakázka – výzdoba nového Dvorného divadla (Burgtheater). Stropné maľby nad schodišťom dokončili v roku 1888, kedy divadlo slávnostne otvorili. Mladí umelci len s obavou čakali, ako ich dielo Viedeň prijme. Ľudia však od krásy zatajili dych. Klimt dokonca prevezme z rúk cisára Zlatý kríž za zásluhy. Mal 26 rokov.

Objednávky sa hrnú ďalej, najmä na výzdobu oficiálnych budov. V roku 1890 sa Klimt venuje dekorácii schodov viedenského Múzea výtvarného umenia. O štyri roky neskôr  predstavuje spolu s Matschem projekt stropných malieb do haly viedenskej univerzity, ktorý porota prijíma. Aj napriek svojmu skromnému pôvodu sa rýchlo identifikuje s prostredím viedenskej inteligencie a strednej buržoázie. V rokoch 1891 – 1897 je členom združenia viedenských umelcov a ako zrelý tridsiatnik sa stáva kráľom viedenského umeleckého sveta. Jeho tvorba však nemá len priaznivcov. Koncom 90-tych rokov pracuje na sérii diel pre viedenskú univerzitu. Mal stvárniť filozofiu, medicínu a právo. Dielo „Filozofia“ oficiálne predstavil v roku 1900, reakcie boli rôzne, ale skôr negatívne. Klimt sa vo svojich výtvarných experimentoch totiž výrazne vzďaľuje od vládnuceho akademizmu. Medicínu predstavuje o rok neskôr, na ktorú oficiálni predstavitelia reagovali pobúrene. No a v roku 1903 dokončil Právo, na čo nasledovala vlna útokov a kritiky. Z kráľa sa stala čierna ovca rakúskej kultúrnej scény. Koloman Moser a jeho mecén a veľký obdivovateľ August Lederer, výrobca liehovín, zaplatili potrebnú sumu, aby Klimta zbavili záväzkov voči univerzite. Filozofiu si podľa niektorých zdrojov Lederer zavesil doma v salóne. Spolu s manželkou Serenou Ledererovou vlastnili najlepšiu zbierku Klimtových diel vo Viedni. Klimtovo meno sa v tomto čase objavuje už po druhýkrát na zozname kandidátov na miesto profesora Akadémie výtvarných umení, no Ministerstvo školstva (Ministry of Education) mu ho práve na základe silnej kritiky odmietlo udeliť.  Na druhej strane sa Klimt stáva jedným z hlavných autorov zmien vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia.

VZNIK SECESIE

V roku 1898 Gustav Klimt spolu s 18 najtalentovanejšími viedenskými umelcami otvorili na Ringstrasse výstavný pavilon zasvätený novému výtvarnému hnutiu - secesii.

Tento krok bol reakciou na frustráciu, ktorú zažívali viedenskí umelci. Všeobecný vkus v umení totiž udávala hŕstka bohatých, ktorí preferovali historické, klasické umenie. Naopak umelci, ktorí sa dištancovali od oficiálneho Domu umelcov (Künstlerhaus), kde bol roky členom aj Klimt, sa zaujímali o diela Vincenta van Gogha či francúzskych impresionistov. Túžili po slobode a experimentoch. Viedeň bola v tomto smere striktná. Dokonca aj v obchodoch s umením odporúčali zákazníkom určité diela, ktoré sa hodia k určitému nábytku. Nové spoločenstvo práve po takejto slobode túžilo. Aj preto nápis nad vstupnými dverami „Dobe jej umenie – umeniu jeho slobodu (autor Ludwig Helvesi).“  Napriek viedenskému akademizmu, štát poskytol budove pozemok a prispel subvenciami.  Symbolom secesie sa stal obraz Nuda Veritas (Nahá pravda) so Schillerovým citátom: „Ak nemôžete svojim umením potešiť všetkých, potešte aspoň niekoho. Snažiť sa potešiť všetkých je nemorálne." Budova Secesie bola v roku 1945 zničená bombardovaním. Skladovali sa v nej pneumatiky, ktoré zhoreli.

Na oslavu svojho triumfu spravili umelci výpovednú fotografiu. Na fotke Gustav Klimt ako kráľ oblečený v dlhej maliarskej halene. Pri jeho nohách sedí Koloman Moser so zdvihnutým obočím. Jeden z umelcov fajčí, dvaja obyčajní remeselníci sa smejú. Fotka sa stala paródiou nadutých formálnych fotografií, ktoré zachytávali okuliarnatých prešedivelých členov Akadémie.

Celý blog čítajte TU.