Falšovateľ, ktorý oklamal celý svet

Je to príbeh o holandskom neúspešnom maliarovi Han van Meegerenovi, o ktorom by sme možno nikdy nepočuli. Nebyť toho, že počas 2. svetovej vojny predal Hermannovi Göringovi obraz od slávneho Jana Vermeera ...

... Pri súdnom procese v obvinení z vlastizdrady sa Han van Meegeren totiž priznal, že autorom diela nie je slávny Vermeer ale on sám.

Keď v roku 1945 Spojenecká vojenská komisia pre umenie (Allied Art Commission) objavila tisíce umeleckých diel v Göringovej skríši v solnej bani v Rakúsku, okrem iného ich zaujalo aj nepoznané dielo Jana Vermeera, známeho a veľmi ceneného holandského maliara zo 17. storočia (napr. dielo Dievča s perlovou náušnicou). Keďže nacisti boli vo svojich zápiskoch precízni, vystopovať cestu ku predchádzajúcemu vlastníkovi nebolo náročné. A tak sa vyšetrovatelia ocitli v Han van Meegerenovom ateliéri.

Van Meegeren bol vtedy už veľmi zámožný, no nebolo tomu vždy tak. Henricus Antonius „Han“ van Meegeren (1889 – 1947) sa od detstva zaujímal o diela holandských majstrov, no jeho otec nezdieľal synove nadšenie pre umenie. Namiesto toho chcel, aby sa stal architektom. V roku 1907 odišiel na štúdium architektúry do Delft, kde sa narodil a zomrel jeho osudový Jan alebo Johannes Vermeer. Kreslenie mu šlo od ruky, no keďže sa architektom naozaj stať nechcel, nikdy neabsolvoval záverečné skúšky. V roku 1913 odišiel za kresbou a maľbou na umeleckú školu do Haagu, kde o štyri roky prezentoval svoje diela. Aj keď sa van Meegeren stal známym maliarom, kritici sa o jeho tvorbe nevyjadrovali pochvalne. Označili ho ako technicky nadaného umelca, ktorému ale chýba invenčnosť a originalita. Za svoju nie veľmi úspešnú umelecké kariéru vinil práve kritikov. Preto sa rozhodol, že vytvorí také dielo, ktorým preukáže svoje nadanie a „potopí“ tak nesprávne hodnotenia odborníkov.

Van Meergen sa presťahoval na juh Francúzska a v rokoch 1932 – 1937 pracoval na svojom majstrovskom diele. Vybral si Jana Vermeera, ktorého diela boli zriedkavé (zachovalo sa ich asi len okolo 35), a tým pádom aj veľmi vzácne. Meegeren sa od svojich "kolegov" líšil tým, že nekopíroval existujúce diela, ale maľoval nové a označil ich za novobjavené práce starých majstrov. Zakúpil plátno zo 17. storočia a začal tvoriť starými postupmi, pričom na záver dielo piekol pri 100 stupňoch v rúre, aby dosiahol patinu a požadovanú krakeláž. Počas 6 rokov vytvoril aj ďalšie „Vermeerove“ diela, napr. Lady playing music a Lady reading music. Ani jedno z týchto dvoch diel nepredal, momentálne sa nachádzajú v Rijksmuseum v Amsterdame.

V roku 1936 dokončil dielo s názvom Kristus v Emauzách (The Supper at Emmaus). Požiadal svojho priateľa, aby dielo ukázal uznávanému znalcovi barokového umenia a Vermeerovej tvorby – Dr. Abrahamovi Brediusovi. Ten mal spočiatku pochybnosti, ale nakoniec dielo označil za pravé a vysoko ho ocenil: „Je to nádherný moment v živote milovníka umenia, keď je zrazu konfrontovaný s doteraz neobjavenou maľbou veľkého majstra... To, čo tu vidíme, je majstrovský kúsok Johanna Vermeera." Keď sa pozriete dôkladnejšie na dielo a porovnáte s tvorbou Vermeera, rozdiel je pre mnohých jasný. Han si však mohol zatlieskať, podarilo sa.

Dielo kúpila Rembrandtova spoločnosť (The Rembrandt Society) za 520 000 guldenov (dnes približne 4 millióny dolárov) a následne ho venovala Museum Boijmans Van Beuningen v Roterdame. Van Meegeren sa presťahoval do Nice a zo zárobku si kúpil 12-izbovú usadlosť, kde na stenách viseli diela starých majstrov – originálne aj tie, ktoré si počas pobytu vytvoril a sfalšoval sám.

Na začiatku druhej svetovej vojny sa presťahoval späť do Holandska, kde pokračoval vo svojej úspešnej falšovateľskej činnosti, na ktorej výrazne zbohatol...

Celý blog čítajte TU.