Pripomíname si minuloročné vydanie časopisu Exteriér-Interiér domu a bytu, v ktorom sme sa zamerali na umenie ako fenomén bývania.
Umenie je od nepamäti späté s bývaním a so skrášľovaním obydlia. Na mnohých obrazoch zo starých čias sú zachytené interiéry plné umeleckých diel. Ľudia vždy túžili mať doma niečo výnimočné. Niečo, čo reprezentuje ich cítenie a myslenie, čo ich obohacuje. A dnes, keď je ľudstvo neustále zaplavované množstvom informácií a technikou rôzneho druhu, sa umenie, ako harmonizátor osobného priestoru, stáva o to dôležitejším prvkom našich príbytkov.
Často sa stretávame s pojmom „umenie ako investícia“. Pri úzkom pohľade na umenie ako na biznis sa však zabúda nato, že okrem finančnej hodnoty, umenie dáva oveľa viac vo sfére fantázie a pocitov. Nie náhodou sa umelecké diela stávajú predmetom túžby až tak silnej, že ich obdivovatelia si ich doslova ukradnú len pre seba. Takýto prípad sa stal napríklad v Amerike v 80-tych rokoch, kedy si pár v strednom veku natoľko obľúbil obraz od Kooninga, že manželia dielo z múzea ukradli a až do konca svojho života sa z neho tešili vo svojej obývačke. Umenie nie je ani zďaleka len dobrá investícia. Vzťah, ktorý si človek k umeleckému predmetu vybuduje, je veľakrát na celý život. Obľúbené diela sprevádzajú rodiny pri sťahovaní sa z domu do domu, aj pri sťahovaní sa z jednej krajiny do druhej. Aj sám Leonardo da Vinci cestoval do Francúzska so svojou milovanou Monou Lisou, pretože si rozlúčku s ňou nevedel ani predstaviť...
