Rozprávali sme sa s pani Danielou Polakovičovou, manželkou zosnulého grafika Dušana Polakoviča o jeho tvorbe, inšpirácii a najmä o tom, aký bol...
1) Dušana Polakoviča poznáme najmä z jeho grafickej a ilustračnej tvorby. Aký bol Váš manžel v súkromí. Čomu sa venoval vo voľnom čase a aká bol osobnosť – tiež tak humorný ako bola aj jeho tvorba?
- Na manželovi som odjakživa oceňovala jeho humor, nadhľad a široké vedomosti v mnohých oblastiach. Zaujímali ho dejiny všeobecne, ale najmä vojenské, história II. svetovej vojny. Miloval dokumenty o prírode. Poznala som, vďaka nemu, takmer každého žraloka z Veľkého korálového útesu. Bol oddaný svojim priateľom a obľúbený v spoločnosti, čo niekedy kolidovalo s rodinným životom. Ale v podstate som sa s nikým tak nenasmiala ako s ním, aj keď, pravdu povediac, ma niekedy riadne naštval (ale to mimo kameru :-)
2) Čo bolo pre Vášho manžela hlavnou inšpiráciou v tvorbe?
- Hlavnou inšpiráciou pre jeho tvorbu bola, už od jeho diplomovej práce na tému “Chvála bláznivosti” od Erazma Rotterdamského, kritika ľudskej hlúposti, sebectva a pokrytectva a tiež vášnivé zaujatie nevyčerpateľným bohatstvom tvarov v prírode. Pri ilustračnej tvorbe autorov text, ale najmä pocit, ktorý v ňom text vyvolal. Sám svoju inšpiráciu a vplyvy definoval takto: “Postupom času sa na každého autora nabaľuje množstvo vplyvov, či to chce, alebo nechce. Som presvedčený, že nie je dôležité, či ide o vplyv Albína Brunovského, Andyho Warhola, reprodukcií zo zahraničných časopisov, alebo, povedzme alkoholu. Podľa mňa je dôležité nájsť si svoju rovnováhu, akési modus vivendi, medzi tým vlastným a ostatnými vplyvmi. Ale najpodstatnejšie je, aby mal autor čo povedať. Ináč vplyv - nevplyv, všetko je márnosť!”
3) Mal nejakú svoju obľúbenú grafiku?
- Obľúbená grafika - ťažko povedať, ale ako “trojgeneračný” Bratislavčan mal silný vzťah k svojmu mestu, ktorý vyjadril v grafikách “Sonáta pre staré mesto”, “Popoludnie na Hlavnom námestí” , či v poslednej “Bratislava Story”. V každej z nich sa skrýva príbeh - historický, aj osobný.
4) V jeho tvorbe sa stretávame aj s poctami rôznym osobnostiam. Viete o nejakom zaujímavom príbehu, ktorý sa spája s jeho grafikou alebo osobou, ktorej grafiku venoval?
- Svojou grafikou sa podieľal na albumoch viacerým osobnostiam, ako napríklad Koloman Sokol, Albín Brunovský, či Homage DPB, vydaného k 15. výročiu vzniku Divadla Bolka Polívku, ktorý mu bol blízky svojim humorom a poetikou už od svojich začiatkov v divadle Husa na provázku. Najvýraznejšou osobnosťou, ktorá ho zaujala svojim vzťahom k prírode a zvieratám a knihám o nich, bol Gerald Durrell, zakladateľ Jersey ZOO a Nadácie na ochranu živočíšnych druhov. Jemu venoval grafiku “Pocta G. Durrellovi”, kde je symbolom vyhynutý vták dodo (dront nelietavý z ostrova Maurícius). G. Durrell povedal” “Môj úspech sa podobá pokusu odhrabať Mount Everest pomocou čajovej lyžičky”.
5) Je ešte niečo, čo by ste chceli dodať?
- Je tažké vtesnať spomienky do niekoľkých viet. Navyše sa človek v priebehu rokov zásadne mení. Manžel napríklad v mladosti cvičil, dosť intenzívne, kulturistiku, plával a zo športu mu zostali iba výpravy za hubami do lesov na Záhorí. Miloval humoristickú literatúru, od Švejka, cez Twaina, Leacocka po spomínaného Durrella. Bol proti rozdeleniu Československa a aj zomrel ako Čechoslovák.
Rozhovor viedla kurátorka výstavy „Grafický odkaz Dušana Polakoviča“ Melita Fodor Gwerková.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia