Pozývame Vás na výstavu slovenskej grafiky zo súkromnej zbierky do Roman Fecik Gallery. Pod našou kurátorskou koncepciou sme pripravili výber 9 významných predstaviteľov tohto výtvarného smeru.
Predstaviť slovenskú grafiku z pohľadu jednej zbierky nie je ľahká úloha, aj keď ide o zbierku tak znalého a dlhoročného zberateľa grafiky, akým je Roman Fečík. Výber autorov a diel je jednoducho „obmedzený“ rozsahom danej zbierky a vkusom jej majiteľa. Na výstavu Od Sokola po Gažoviča sme nakoniec vybrali 9 autorov tak, aby sme ukázali, že grafika zohrávala na Slovensku v priebehu 20. storočia naozaj významnú úlohu.
Na relatívne malej ploche môže divák sledovať ako sa v čase menili témy, či používané grafické techniky. Našu cestu históriou začíname pri najstaršom autorovi, ktorým je Koloman Sokol (1902 - 2003). Sokol ako prvý zo slovenských grafikov presiahol územie Slovenska. Už počas štúdia v Prahe sa zaradil medzi popredných grafikov a neskôr ovplyvnil európsku i mexickú výtvarnú scénu. Vo svojej tvorbe čerpal zo slovenského folklóru a vidieka. Svoj posledný grafický list vytvoril v roku 1954, neskôr sa venoval už len maľbe a kresbe. Folklór, dedinský život a ľudovosť boli blízkymi témami aj pre Ľudovíta Fullu (1902 – 1980), ktorý naplno využíval aj poznatky kubizmu. Bol jedným zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky. Jeho diela ospevujú radosť zo života, čo podporuje aj typicky výrazná farebnosť v jeho tvorbe. V roku 1949 – 1952 bol Fullovým asistentom na VŠVU v Bratislave Ernest Zmeták (1919 – 2004), ktorý sa po Sokolovi stal aj predsedom Spolku umelcov a priateľov grafiky. Taktiež zobrazoval vidiecke témy, ale v jeho tvorbe prevládali najmä náboženské motívy. Cyprián Majerník (1909 – 1945) pôsobí v tejto skupine trochu ako sólista. Grafikou sa zaoberal len sporadicky, no práve tu prezentované dielo Don Quijote z roku 1942 je ukážkou jeho večnej témy osamelých jazdcov, ktorí putujú bez cieľa.
Ďalšia trojica autorov dnes patrí medzi azda najznámejších predstaviteľov grafiky. Vincent Hložník (1919 – 1997) zohral veľmi dôležitú úlohu v povojnovom umení. Objavuje iné výtvarné postupy ako staršia generácia. V jeho tvorbe cítiť reakciu na tragickú dobu a najmä na dôsledky vojny. Pod jeho taktovkou sa slovenská grafika vyznačovala dokonalou kresbou a nesmiernou prepracovanosťou diel. Medzi jeho žiakov patril aj Albín Brunovský (1935 – 1997), ktorý je dnes asi najznámejšou a najvyhľadávanejšou osobnosťou slovenskej grafiky nielen u nás, ale aj v zahraničí. Hložník aj Brunovský zanechali za sebou silnú stopu a ovplyvnili mnohých svojich žiakov a nasledovníkov. Vladimír Gažovič (* 1939) bol určitú dobu Hložníkovým žiakom, neskôr študoval v zahraničí a možno aj vďaka tomu posunul slovenskú imaginatívnu tvorbu do iných súvislostí. Vo svojej tvorbe čerpá zo secesie, symbolizmu, expresionizmu i surrealizmu, zameriava sa na figúry a často zobrazuje aj akési erotické predstavy či vzťahy medzi ľuďmi. Jeho typickou črtou je bravúrna práca s litografiou, na margo čoho ho sám Hložník nazval majstrom farebnej litografie.
Poslednou dvojicou je Andrej Barčík (1928 -2004) a Milan Paštéka (1931 - 1998), ktorí boli spoluzakladateľmi Skupiny Mikuláša Galandu. Barčíkova tvorba je založená na geometrických tvaroch a redukovanej farebnosti. Známe sú najmä jeho zátišia s fľašami. Paštékovo dielo na výstave je z roku 1966, kedy dostal aj Cenu Cypriána Majerníka. Na začiatku jeho tvorby sú prítomné až predimenzované gestá, neskôr sa venuje skôr dedinským motívom, až prechádza ku abstraktnej tvorbe.
Autorov, ktorých by sme sem radi zaradili je oveľa viac, ale verím, že zvolený výber dokáže aspoň v skratke predstaviť rôzne vývojové stupne tohto média na Slovensku.
Melita Fodor Gwerková
kurátorka výstavy
